Letectvo Japonských námorných síl v roku 2020

Po kapitulácii Japonska 2. septembra 1945 prestalo japonské cisárske námorníctvo existovať. Pod druhým úradom ministerstva pre demobilizáciu však ešte japonské plavidlá vykonávali repatriáciu japonských vojakov, námorníkov a civilistov, ako aj mínolovné operácie. Úlohy neskôr prevzala agentúra pre námornú bezpečnosť. Podľa článku 9. ústavy z roku 1947 Japonsko zavrhlo navždy vojnu ako suverénne právo národa a vzdalo sa použitia sily v medzinárodných konfliktoch. Nevzdalo sa ale práva na obranu. V roku 1952 vznikli v rámci námornej bezpečnostnej agentúry pobrežné bezpečnostné sily a 1. júla 1954 japonské námorné sily sebaobrany (Kaijō Jieitai).

Začiatkom roku 2020 štáb námorných síl sebaobrany sídlil v Ichigaya v Tokiu. V jeho čele stál náčelník štábu, admirál Hiroshi Yamamura. Podliehala mu Flota námorných síl sebaobrany v Yokosuke. Pozostávala z Veliteľstva eskortných síl v Yokosuke so 4 flotilami a 8 eskortnými eskadrami (1. flotila Yokosuka - 1. a 5. eskadra Yokosuka a Sasebo; 2. flotila Sasebo - 2. a 6. eskadra Sasebo a Yokosuka; 3. flotila Maizuru - 3. a 7. eskadra Maizuru a Ominato; 4. flotila Kure - 4. a 8. eskadra Kure a Sasebo) a 1. zásobovacej eskadry s plavidlami v prístavoch Yokosuka, Kure a Sasebo.

Štruktúru námorných síl ďalej tvorilo: 5 regionálnych námorných dištriktov (každý s eskortnou eskadrou: 11. Yokosuka, 12. Kure, 13. Sasebo, 14. Maizuru, 15. Ominato), Veliteľstvo ponorkovej flotily v Yokosuke a Kure, Veliteľstvo protimínovej flotily v Yokosuke, Veliteľstvo výcviku v Yokosuke a Veliteľstvo námorného letectva v Atsugi, ako aj ďalšie podporné jednotky, útvary, školy a zdravotnícke zariadenia. Hlavnou úlohou bola a je ochrana exkluzívnej ekonomickej zóny Japonska a teritória Japonských ostrovov.

Text: RNDr. Michal J. Stolár, Alexander Golz
Foto: autori, Ralf Jahnke, JMSDF, US Navy

Viac sa dočítate v časopise Letectví+kosmonautika 7/2020, ktorý vyšiel 1. 7. 2020.

Obsah L+K 7/2020 nájdete - TU.

Knižné novinky