Bulharské Su-25

Zatiaľ bez náhrady, ale modernizácia


Vzdušné sily Bulharska sú dnes jediným prevádzkovateľom bitevných lietadiel Su-25 v nato. Česko aj Slovensko ich z výzbroje vyradili ešte predtým, ako vstúpili do severoatlantickej aliancie.

Vtedajšia Bulharská ľudová republika sa stala po Československej socialistickej republike druhým a posledným štátom Varšavskej zmluvy, ktorý dostal bitevné lietadlá Su-25. Už na jeseň 1984 skupina dôstojníkov pod vedením zástupcu veliteľa vojenského letectva plk. Tomu Kovačeva odletela do Sovietskeho zväzu, aby preskúmala možnosti prezbrojenia niektorých útvarov novými lietadlami. Po návrate pripravila návrh prezbrojenia jedného stíhacieho bombardovacieho pluku bitevnými strojmi Su-25, ktorý ministerstvo obrany prijalo a vláda schválila. Na ďalší rok Bulharsko v Sovietskom zväze objednalo 36 jednomiestnych a 4 dvojmiestne lietadlá, ktorých životnosť mala byť stanovená na 2000 letových hodín alebo 20 rokov. Generálnymi opravami mali prechádzať po 800 letových hodinách alebo 8 rokoch.

Prezbrojený novými bitevníkmi mal byť 22. stíhací bombardovací pluk na letisku Bezmer, ktorý mal tri letky so zastaranými stíhacími bombardovacími lietadlami MiG-17F. Jeho príslušníci sa začali preškoľovať od polovice leta 1986. Veľmi rýchlo, do októbra 1986, prebehli teoretické kurzy a skúšky za účasti sovietskych inštruktorov. Prvé lietadlá Su-25K pristáli na báze Bezmer v septembri a októbri 1986 a do konca roka bolo z leteckého závodu v Tbilisidodaných 10 lietadiel 9. výrobnej série. Ďalšie 3 lietadlá Su-25K z výrobnej série 9 prileteli v máji 1987. V roku 1987 nasledovala dodávka 16 kusov 10. výrobnej série a v roku 1988 ďalších sedem.

Text: RNDr. Michal J. Stolár
Foto: Alexander Golz, Miroslav Gyűrösi, Michal Stolár, MO Bulharska

Viac sa dočítate v časopise Letectví+kosmonautika 2/2020, ktorý vyšiel 5. 2. 2020.

Obsah L+K 2/2020 nájdete - TU.

Knižné novinky