MENU

Ako fénix z popola

Islamská republika Irán disponuje veľmi pestrým parkom vojenskej leteckej techniky. Len bojových lietadiel prevádzkuje viac ako desať typov viacerých verzií. Ich pôvod je v Sovietskom zväze, Čínskej ľudovej republike, Francúzsku a USA. Táto typová pestrosť je výsledkom vojensko-politického vývoja za posledných štyridsať rokov v oblasti Stredného východu a Perzského zálivu.

Akvizícia modernej leteckej techniky z USA začatá v čase, keď ešte vládol Mohammad Rezá Šáh Pahlaví, bola ukončená islamskou revolúciou v rokoch 1978-1979. Pri lietadlách typu McDonnell Douglas F-4C/E Phantom II, Northrop F-5A/B Freedom Fighter, F-5E/F Tiger II a Grumman F-14A Tomcat sa tak vzhľadom na embargo stratila nadväznosť na logistický reťazec dodávok náhradných dielcov i modernizačných procesov.

V nasledujúcich desaťročiach, najmä v čase konfliktu s Irakom prezidenta Saddáma Husajna v rokoch 1980-1988, sa síce darilo nemalú časť americkej leteckej techniky udržať v bojaschopnom stave, jej počet sa však stále znižoval. Irán sa preto obrátil s akvizíciou leteckej techniky na Sovietsky zväz a Čínsku ľudovú republiku. Objavili sa tak lietadlá MiG-29 a Suchoj Su-24 alebo Shenyang F-6 či Chengdu F-7. Lenže údržba konštrukčne, technicky a technologicky rozdielnych typov bola a dodnes je ekonomicky náročným procesom. V roku 1991 vojenské letectvo Iránu dostalo posilu – značnú a to vítanejšiu, že bola poskytnutá bez úhrady. Počas Prvej vojny v Zálive v rokoch 1990-1991 preletelo od januára 1991 do Iránu viac ako 100 bojových lietadiel Vzdušných síl Iraku, aby sa vyhli zničujúcim úderom spojeneckého letectva.

Text: RNDr. Michal J. Stolár
Foto: Stefan Fax, Alexander Golz, IRIAF-PRCC

Viac sa dočítate v časopise Letectví+kosmonautika 10/2019, ktorý vyšiel 2. 10. 2019.

Obsah L+K 10/2019 nájdete – TU.

Novinky

Odoberajte newsletter

Odoberajte najnovšie informácie o našej ponuke do Vašej emailovej schránky.