Ruské vojenské letectvo na polostrove Krym

Krátko po tom, čo v roku 2012 po tretí raz zvolili Vladimira Vladimiroviča Putina za prezidenta Ruskej federácie, vojensko-politická doktrína krajiny prešla zásadnými zmenami a stanovila tri hlavné geopolitické oblasti kľúčové pre bezpečnosť ruskej federácie: Arktídu, Krym a Kaliningradskú oblasť. Prezident ju schválil 26. decembra 2014. O Ozbrojených silách Ruskej federácie v Kaliningradskej oblasti sme už informovali. Tentoraz zamierime na Krym.

Polostrov Krym leží v severnej časti Čierneho mora. Z východu na západ meria 325 km a zo severu na juh 205 km. Na ploche 26 844 km2 žije 2 353 100 obyvateľov (2014). S pevninou ho spája Perekopská šija široká 10 km. Od roku 1475 spadal do vplyvu Osmanskej ríše, po Rusko-tureckej vojne ho 8. apríla 1783 cárovná Katarína II. Veľká na večné časy vyhlásila za ruské územie. V roku 1954 ho Generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikita Sergejevič Chruščov previedol spod jurisdikcie Ruskej sovietskej socialistickej republiky pod Ukrajinskú sovietsku socialistickú republiku ako autonómnu oblasť. Po rozpade Zväzu sovietskych socialistických republík 26. decembra 1991 sa Krym stal autonómnou republikou v rámci Ukrajiny. V marci 2014 Krym anektovala Ruská federácia.

Pred rokom 1991
Polostrov Krym bol od svojho začlenenia do Ruského impéria budovaný ako opevnený priestor pre hlavnú námornú základňu Čiernomorskej floty, prístav Sevastopol. V tomto úsilí pokračoval aj Sovietsky zväz. Nič na tom nezmenil ani fakt, že kanóny námorných plavidiel nahradili bojové lietadlá. Na konci existencie Sovietskeho zväzu v roku 1991 boli preto na dvoch desiatkach vojenských letísk umiestnené letecké jednotky, útvary a zväzky podliehajúce rôznym veliteľstvám.

Text: RNDr. Michal J. Stolár
Foto: MO RF, UAC, GA, BŠ

Viac sa dočítate v časopise Letectví+kosmonautika 9/2019, ktorý vyšiel 4. 9. 2019.

Obsah L+K 9/2019 nájdete - TU.

Knižné novinky