Vzdušné sily Strednej Ázie

Turkménsko a Uzbekistan


Druhú časť materiálu o vojenských letectvách krajín Strednej Ázie venujeme vzdušným silám Turkménska a Uzbekistanu. Keďže v novo vzniknutých štátoch majú vzdušné sily pôvod vo frontovom letectve turkestanského vojenského okruhu a v protivzdušnej obrane stredoázijského priestoru vojenských operácií či výcvikových jednotkách a útvaroch podliehajúcich hlavnému veleniu vzdušných síl a hlavnému veleniu síl protivzdušnej obrany, začneme ich stručným popisom pred rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991.

Historický exkurz
Korene Turkestanského vojenského okruhu (TurkVO) siahajú hlboko do čias cárskeho Ruska, jeho história pokračuje v epoche Sovietskeho zväzu a končí sa po rozpade tohto štátneho útvaru. TurkVO, ktorý vznikol po Veľkej vlasteneckej vojne 9. júla 1945, sa rozdelil 1. júna 1969 po udalostiach na sovietskočínskej hranici na Ďalekom východe na dva okruhy: Stredoázijský vojenský okruh kryl hranicu s Čínskou ľudovou republikou a zahrnoval územie troch sovietskych socialistických republík (SSR) - Kazašskej, Kirgizskej a Tadžickej. Nový Turkestanský vojenský okruh zahrnoval územie Turkménskej SSR a Uzbeckej SSR a zabezpečoval hranicu s Iránom a Afganistanom. Oba okruhy sa 1. júna 1989 znovu spojili do jediného TurkVO. Rozpustený bol 31. decembra 1991. Leteckú podporu okruhu zabezpečovala 73. letecká armáda frontového letectva.

73. letecká armáda vznikla v apríli 1946 na základe frontového letectva TurkVO ako 6. letecká armáda, na 73. bola prečíslovaná k 20. februáru 1949. Veliteľstvo mala v Alma-Ate (dnes Astana, Kazachstan). Pri rozdelení okruhu v roku 1969 sa z nej vyčlenila časť určená na podporu novo ustanoveného Turkestanského vojenského okruhu. Dostala označenie 49. letecká armáda a veliteľstvo mala v Taškente (Uzbekistan). K 1. máju 1988 sa 49. letecká armáda reorganizovala na 56. zmiešaný letecký zbor, ten však k 1. júnu 1989 znovu včlenili do 73. leteckej armády, z ktorej sa medzitým (v máji 1980) stali Vzdušné sily Stredoázijského vojenského okruhu, transformovaného neskôr na 34. zmiešaný letecký zbor a v roku 1988 opäť na 73. leteckú armádu. V roku 1992 jej jednotky prešli pod jurisdikciu nových štátnych útvarov. Rozpustili ju v januári 1993.

Text: RNDr. Michal J. Stolár
Foto: zbierka autora, Petr Kolmann

Viac sa dočítate v časopise Letectví+kosmonautika 3/2019, ktorý vyšiel 6. 3. 2019.

Obsah L+K 3/2019 nájdete - TU.

Knižné novinky