Brána do krajiny Everestu

Letisko Tenzing-Hillary v nepálskej Lukle


Mount Everest, v nepálčine Sagarmáthá, po čínsky Ču-mu-lang-ma. Najvyššie položený bod planéty leží vo výške 8848 m nad morskou hladinou. Horu objavili v roku 1856 počas veľkého trigonometrického prieskumu Indie a označili ju Peak XV. Meno po hlavnom zememeračovi Indie, sirovi Georgeovi Everestovi, dostala až v roku 1865. Vtedy ešte nikto netušil, že hora so svojím okolím sa stane ročne cieľom tisícov horolezcov a turistov.

Letectvo preniklo ku najvyššej hore sveta začiatkom 30. rokov minulého storočia. Expedíciu spojenú s preletom Mount Everestu financovala excentrická lady Lucy Houstonová, ktorá sponzorovala aj stavbu lietadla Supermarine S.6B v rýchlostnej súťaži hydroplánov o Schneiderov pohár v roku 1931 (konštruktérom lietadla bol Reginald Mitchell, otec slávnej stíhačky Spitfire). Prelet ponad horu vykonali 3. apríla 1933 dve lietadlá po štarte z letiska Purnea v indickom Bengálsku: upravený sériový Westland PV-3 (G-ACAZ) a prototyp Westland PV-6 (G-ACBR). Prvé lietadlo pilotoval Sqn Ldr Douglas Douglas-Hamilton a jeho fotografom bol plukovník Stewart Blacker, druhé riadil Flt Lt David Fowler McIntyre a s ním na palube letel fotograf Sydney R. Bonnet. Svoj let zopakovali 19. apríla, pretože zlé počasie im po prvý raz znemožnilo fotografovať krajinu. Skoro trojhodinový let dlhý 510 km zdolali oba stroje priemernou rýchlosťou 225 km/h vo výške takmer 9000 m. Posádky v otvorených kabínach čelili silnému mrazu dosahujúcemu -60 °C! Ponad vrchol Everestu preleteli vo výške 8878,5 m.

Leteckú dopravu zásob a horolezeckého materiálu v Himalájach po prvý raz odskúšala nemecká expedícia Paula Brauera na Nanga Parbat (8126 m n. m.) v roku 1938. Nemecký letecký klub poskytol lietadlo Junkers Ju 52m3 (D-AWBR), ktoré preletelo do 31. mája cez Turecko, Irán a Afganistan na letisko maharadžu z Džammú a Kašmíru v Šrínagare. Posádku tvorili pilot Alfred Thoenes, radista Rudolf Mense a mechanik Otto Spengler. Spojovacím dôstojníkom bol Flt Lt Alan Bowman. Prvý zásobovací let do základného tábora vykonali 10. júna 1938 a 25. júna a 2. júla zhodili náklady do 4. tábora (6200 m n. m.) a neskôr aj do 7. tábora (7600 m n. m.). Na zhadzovaní zásob sa zúčastnili aj Maj Kenneth Hadow a Cpt Mackenna. Expedícia však pre zlé počasie nemala úspech.

Text: RNDr. Ján Madarás, PhD., Martin Stolár, RNDr. Michal J. Stolár
Foto: Ján Madarás, Martin Stolár

Viac sa dočítate v časopise Letectví+kosmonautika 2/2017, ktorý vyšiel 8. februára 2017.

Obsah L+K 2/2017 nájdete – TU.

Knižné novinky