Letisko Košice: Fotopohľady do histórie

13. diel, raritou bol obojživelný „bobor“


Okrem oficiálneho typového označenia dávajú niektorí výrobcovia leteckej techniky, najmä výrobcovia malých športových a viacúčelových lietadiel, svojim produktom aj slovné označenia. Niekedy je toto označenie ozaj trefné a má súvislosť s lietaním či inými aspektmi letectva. Takýmto príkladom je aj lietadlo DHC-2 Beaver, ktoré vyvinula a vyrábala dnes už neexistujúca spoločnosť de Havilland Canada.

Anglické slovné označenie tohto typu – beaver – znamená bobor. A akú má bobor súvislosť s lietaním? Ak to „rozpletieme“, tak zistíme, že lietadlo DHC-2 sa dodáva (resp. dodávalo) aj v obojživelnej verzii, ktorá mohla pristávať na vodnej hladine i na bežnom povrchu „pozemného“ letiska – všimnite si malé kolieska pod plavákmi. Takéto lietadlo môžeme pokojne nazvať obojživelným. Bobor síce nie je obojživelníkom, ale hlodavcom, ktorý sa však pohybuje nad i pod vodnou hladinou, pričom potravu si hľadá na súši. Bobry sú rozšírené najmä na severe Kanady a Aljašky, teda v oblastiach so stovkami jazier. Do týchto oblastí sa hodí lietadlo, ktoré môže byť vystrojené klasickým kolesovým podvozkom, plavákmi či lyžinami (pre pristávanie na zasnežených plochách).

S vývojom typu DHC-2 sa začalo krátko po skončení druhej svetovej vojny, prototyp sa do vzduchu po prvý raz vzniesol 16. augusta 1947 a prvé sériové lietadlo bolo dodané v apríli 1948. Beaver je jednomotorový hornoplošník, poháňaný hviezdicovým motorom s výkonom 336 kW. Na Silvestra roku 1963 vzlietol prototyp modernizovanej verzie DHC-2 Turbo-Beaver (turbobobor) poháňaný turbovrtuľovým motorom s výkonom 404 kW.

Do Košíc priletel v marci 1997 práve takýto „turbobobor“ vyrobený v roku 1959 nesúci švédsku poznávaciu značku SE-LEV. Lietadlo DHC-2 bolo veľmi úspešné a do konca výroby v roku 1967 bolo vyrobených 1697 kusov.

Text a foto: Rado Mlýnek

Knižné novinky