Pomník Štefana Baniča, ktorého autormi sú akademický sochár Vladimír Môťovský a Ing. arch. Otto Wiesner, bol na letisku v Bratislave slávnostne odhalený v novembri 1970 pri príležitosti 100. výročia narodenia Štefana Baniča. Nachádzal sa pred vstupom do budovy terminálu. Z dôvodu rekonštrukcie terminálu bol však v roku 2009 z pôvodného miesta demontovaný. „Po zreštaurovaní Generálnym investorom Bratislavy sme tomuto vzácnemu dielu opäť našli dôstojné miesto hneď vedľa terminálu letiska. Známa socha, ktorá mnohým pamätníkom na letisku chýbala, sa tak po desiatich rokoch opäť nachádza na letisku, kde ju môžu návštevníci obdivovať,” informoval generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Letiska M. R. Štefánika Jozef Pojedinec.
Dielo predstavuje roztvorený padák. Na strednom paneli je osadená busta s nápisom „Štefan Banič 1870 – 1940 vynálezca padáka”. Pomník je vytvorený z hliníkových valcových tabúľ, busta s písmom je odliata do hydronália. Autori diela vzdali sochárskou plastikou poctu Štefanovi Baničovi – vynálezcovi, ktorý zostrojil a úspešne vyskúšal prvý padák. „Baničov pomník bolo potrebné reštaurovať. Povrch kovov bol pokrytý vrstvou viazaných depozitov. Nosné konštrukcie, ktoré obaľujú časti padáka, sme nahradili,“ doplnil Generálny investor Bratislavy.
Súčasťou mobiliáru vedľa príletovej haly je zároveň i základný kameň odbavovacej budovy letiska – terminálu letiska, ktorý sa budoval v prvej etape výstavbou odletovej haly odovzdanej v roku 2010, a dokončený bol výstavbou príletovej haly v roku 2012.
Základný kameň tejto výstavby bol poklepaný 16. decembra 2008 za účasti vtedajšieho predsedu vlády SR Roberta Fica, ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ľubomíra Vážneho, ministra vnútra SR Roberta Kaliňáka, generálneho riaditeľa ZIPP Bratislava Františka Hirnera a výkonného riaditeľa a predsedu predstavenstva Letiska M. R. Štefánika Zdeňka Schramla. Autorom základného kameňa je akademický sochár Vít Bojňanský. Tvorí ho vrtuľový list z Francúzska a blok libereckej žuly. „Priznám sa, že keď ma oslovili, aby som vytvoril základný kameň pre bratislavské Letisko Milana Rastislava Štefánika, nabehla mi husia koža a pred očami sa mi objavilo klesajúce lietadlo generála z modrej oblohy,“ opísal autor ideu základného kameňa, ktorou chcel symbolicky spojiť Štefánikovu tragickú nehodu s rekonštrukciou a dostavbou terminálu. „V Paríži som si rok pred tým kúpil pár leteckých vrtúľ, hoci som ešte nemal predstavu o ich budúcom využití, a žulový segment, ktorý som mal pripravený pre inú plastiku, vyhovoval tomuto zámeru,“ doplnil autor Bojňanský. Rozrezaná vrtuľa, ktorá následne zvarená kopíruje tvar kameňa, je do kameňa jemne zapustená. Tak sa s kameňom spojila a vytvorila celok. Symbolizuje ukončený život svetobežníka Štefánika, ktorý bol však pevne spojený s domovinou.
„Obe sochárske diela môžu návštevníci letiska a cestujúci vidieť vedľa hlavnej budovy terminálu, v oddychovej zóne na lavičkách si môžu skrátiť čakanie na svoj let, alebo na autobusový spoj. Z informačných tabúľ, ktoré sú súčasťou mobiliáru, sa zároveň dozvedia viac o histórii letiska či rekonštrukcii terminálu,“ uzavrel generálny riaditeľ letiska Jozef Pojedinec.
Narodil sa 23. novembra 1870 v Neštichu (dnes miestna časi Smoleníc), pri Trnave. Doma nenašiel prácu, a tak odchádza do USA do Greenville v štáte Pensylvánia. V roku 1912 sa stáva svedkom tragickej nehody. Otriasla ho do takej miery, že začal rozmýšľať nad padákovou konštrukciou. (Mal technické nadanie a začal pracovať v improvizovaných podmienkach.) V roku 1913 predložil americkým úradom na posúdenie v prototype návrh padákovej konštrukcie. Princípom tohto padáku bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. Padák bol upevnený pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami. Dňa 3. 6. 1914 Štefan Banič osobne otestoval padák pred zástupcami Patentového úradu a letectva USA. Zoskočil zo strechy 15-poschodovej budovy vo Washingtone. Nasledovali postupné ďalšie a ďalšie zoskoky aj z lietadla. Dňa 25. 8. 1914 získal Štefan Banič patent od Amerického patentového úradu vo Washingtone na svoj padák. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a nákresovú dokumentáciu. Štefan Banič svoj patentovaný vynález predložil zástupcom letectva USA. Americká armáda ho síce odkúpila, ale do výstroje nezaviedla. (Vojenské letectvo USA počas 1. svetovej vojne nepoužívalo padáky. Na konci vojny začali padáky využívať francúzi.) Aj keď Baničovmu padáku celosvetové prvenstvo nepatrí, jeho objaviteľské schopnosti majú v dejinách vedy a techniky nemalý význam. V roku 1921 sa Štefan Banič vrátil do vlasti. Dňa 2. 1. 1941 zomrel v rodnej obci Neštich, kde na jeho počesť bola v kultúrnospoločenskom dome zriadená pamätná izba. Štefan Banič bol čestným členom letectva USA. Po návrate do vlasti sa zaujímal o Karpatský kras a bol spoluobjaviteľom jaskyne Driny. V Bratislave na letisku M. R. Štefánika má postavený pomník. Pomník bol odhalený v roku 1970.
Štefan Banič
Slovenský vynálezca sa narodil 23. 11. 1870 v Neštichu, v súčasnosti časť Smoleníc. Vyučil sa za murára. Keďže doma si prácu nenašiel, v roku 1907 odišiel do USA, do mesta Greenville v štáte Pennsylvánia, kde pracoval v baniach, ale aj ako murár v továrni na poľnohospodárske stroje v New Yorku. Už tam podal niekoľko návrhov na zlepšenie výroby. Najväčší úspech však dosiahol vynálezom padáka.
V roku 1912 sa totiž Banič stal svedkom tragickej leteckej nehody, ktorá ním natoľko otriasla, že začal premýšľať nad možnosťou konštrukcie padáka. Snažil sa využiť svoje technické nadanie, a tak začal v improvizovaných podmienkach pracovať nad prvotnými plánmi svojho vynálezu. V roku 1913 v prototype predložil americkým úradom na posúdenie návrh padákovej konštrukcie. Princípom padáku bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. Padák sa pritom upevňoval pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami.
Dňa 3. 6. 1914 Štefan Banič osobne vyskúšal padák pred zástupcami Patentového úradu a letectva USA, zoskočil s padákom vo Washingtone zo strechy 15-poschodovej budovy. Potom nasledovali ďalšie zoskoky aj z lietadla. Už o necelé tri mesiace – 25. 8. 1914 – vydal Americký patentový úrad vo Washingtone patent na Baničov padák. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a jej nákresovú dokumentáciu. Svoj patentovaný vynález predložil Štefan Banič zástupcom letectva USA. Americká armáda ho odkúpila, ale do výstroje vojenského letectva napokon nezaviedla.
Hoci Baničovi nepatrí celosvetové prvenstvo vo vynáleze padáka, jeho objaviteľské schopnosti majú v dejinách vedy a techniky nesporný význam. Aktívny bol aj po návrate do vlasti – na Slovensko sa vrátil v roku 1921 – a svoj záujem okrem iného nasmeroval na problematiku Karpatského krasu, pričom sa ako spoluobjaviteľ významne pričinil o bádanie v jaskyni Driny pri Smoleniciach. Práve v jeho rodnej obci v roku 2006 odhalili Baničovi pomník, spomienku na neho rovnako v Smoleniciach sprítomňuje aj náhrobný kameň v tvare padáka a pamätná tabuľa na rodnom dome. Zomrel v Smoleniciach 2. januára 1941.
Text a foto: Letisko Bratislava /r
